Doplnky stravy ľudia užívajú preto, aby posilnili svoju imunitu, mozog alebo telo, bojovali proti únave alebo zatočili s nadváhou, stresom a toxickými látkami v tele. Aké sú však skutočné a preukázané účinky týchto doplnkov? Biochemik a expert na športovú výživu Aleš Dvořák z 1. lekárskej fakulty Karlovej univerzity v Prahe hovorí o tom, čo nám doplnky výživy skutočne môžu dať a či nám môžu aj […]
Populárne „zelené“ doplnky a detoxové čaje majú podľa biochemika a experta na športovú výživu Aleša Dvořáka slabú oporu vo vede, ich účinky nie sú preukázané. Ašvaganda, spirulina, chlorella či polyfenoly sa často predávajú ako zázračné riešenia na imunitu, úzkosť či výkon, no štúdie sú krátkodobé, pritom sú ľudia, ktorí tieto doplnky užívajú dlhé roky. „Vôbec netušíme, aké problémy […]
Počet morských živočíchov v hlbokej časti Mexického zálivu v rokoch nasledujúcich po výbuchu na plošine Deepwater Horizon v roku 2010 klesol približne o 60 percent. S odvolaním sa na novú štúdiu o tom informovala agentúra AP.
Čučoriedky môžu súvisieť s lepšou náladou. Vedci skúmali ich účinky na seniorov
Dve šálky čučoriedok denne počas troch mesiacov. Vedci skúmali ich vplyv na náladu seniorov a odhalili aj zmeny v črevách.
Ako vznikli prezývkové a hanlivé priezviská
Vznik priezvisk možno sledovať od 13. storočia, keď sa k osobnému menu v jednomennej pomenovacej sústave začali pridávať rôzne doplnkové označenia osoby, pretože pre potrebu presnej identifikácie v rozvíjajúcej sa feudálnej spoločnosti jedno meno už nepostačovalo. Tieto označenia mohli vyjadrovať príbuzenské vzťahy, povolanie, spoločenské zaradenie, miesto bydliska, rodovú a etnickú… pokračuj Príspevok Ako vznikli prezývkové a hanlivé priezviská zobrazený najskôr Časopis Quark.
Osýpky patria k najinfekčnejším vírusovým ochoreniam na svete. Vírus sa šíri vzduchom prostredníctvom kvapôčok, môže zostať vo vzduchu až 2 hodiny po tom, čo infikovaná osoba opustí miestnosť, a dokáže nakaziť viac ako 90 % nechránených osôb, ktoré sa s ním dostanú do úzkeho kontaktu. Pre svoju extrémnu nákazlivosť sú osýpky často prvou chorobou, ktorá prepukne, ak v populácii čo i len mierne […]
Astronómovia objavili tretiu planétu obiehajúcu okolo hviezdy Beta Pictoris, patriacu k najmenej jasným exoplanétam, aké kedy boli zo Zeme pozorované. Planéta Beta Pictoris d je stokrát menej jasná ako Beta Pictoris b, prvá planéta objavená v rovnakom systéme. Po zaznamenaní novej planéty pomocou ďalekohľadu Very… pokračuj Príspevok Planéta, čo sa skrývala zobrazený najskôr Časopis Quark.
Podobá sa na chrípku aj prechladnutie. Ako rozpoznať aktuálny variant Covidu-19?
Variant XFG cirkuluje už viac ako rok.
So športom najčastejšie končia desaťroční. Pohyb im musíme zabaliť do hry, inak prehráme s TikTokom
Rodič nemusí byť sám športovec, aby bol dobrým príkladom.
Rozdiel v EQ medzi pohlaviami je u detí oveľa menší ako u dospelých.
Elektrina namiesto inzulínu. Nový implantát dokáže znižovať cukor v krvi a ovláda ho smartfón
Cukrovka 2. typu trápi milióny ľudí a jej liečba si často vyžaduje dlhodobé užívanie liekov. Nový výskum však ukazuje, že hladinu glukózy možno regulovať aj pomocou elektronického zariadenia. Implantát už úspešne otestovali na myšiach, pričom výskumníci zaznamenali aj pokles ich hmotnosti.
Jednobunkový organizmus dokáže prosperovať pri teplotách, ktoré by zahubili všetky ostatné známe formy komplexného života. Vedci opísali nový druh améby, ktorá prijíma potravu a rozmnožuje sa vo vode prameňov s teplotou až 63 °C v kalifornskom Národnom parku Lassen Volcanic. Tento objav posúva hranice toho, čo… pokračuj Príspevok Ohnivá améba zobrazený najskôr Časopis Quark.
To, čo vedci odhalili vo vtáčom speve, môže zmeniť pohľad na ľudskú reč
Vedci porovnali spev 367 druhov vtákov s ľudskou rečou. Podobné pravidlá objavili aj u druhov, ktoré sa spievať nikdy neučili.
Štyri kvapky krvi, ktoré rozhodujú o budúcnosti
Skríning odhalí skryté ochorenia už v prvých dňoch života.
Pri prechádzkach jesennou prírodou, nehovoriac o zimných mesiacoch, si len málokto všimne odpočívajúceho motýľa ukrytého v lístí na zemi či na kmeni stromu. Prevažná väčšina týchto motýľov je aktívna v noci. Patria k viacerým čeľadiam, pričom medzi nimi prevažujú piadivky z čeľade Geometridae. Najmä v teplejších… pokračuj Príspevok Let do chladnej noci zobrazený najskôr Časopis Quark.
Vodík v láve z Islandu a Baffinovho ostrova môže pochádzať zo zemského jadra
Čínski vedci simulovali tuhnutie mladej Zeme. Zistili, že tento proces nevysvetľuje nízky podiel ťažkého vodíka v niektorých sopečných horninách.
Voyager 1 sa na dva dni odmlčal. O dva týždne pokorí hranicu 1 svetelný deň od Zeme
Sonda onedlho dosiahne vzdialenosť približne 26 miliárd kilometrov od Zeme. Jej prevádzku však naďalej obmedzuje ubúdajúca energia z rádioizotopových generátorov.
Po 20 rokoch vo vesmíre prišiel koniec. Teleskop NASA sa rozpadol nad Indonéziou
Teleskop Swift Gamma-Ray Burst Mission amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA), ktorý dve desaťročia skúmal záblesky žiarenia gama, v stredu zhorel pri vstupe do zemskej atmosféry. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Dokáže antarktický ľad prežiť globálne oteplenie o viac než desať stupňov Celzia? Nová vedecká štúdia naznačuje, že rozsiahle oblasti východnej Antarktídy by mohli zostať pomerne stabilné aj v takomto extrémnom scenári. Za ich nečakanou odolnosťou stoja procesy, ktoré vedci podrobne preskúmali.
Neky sú vyvýšeniny, ktoré vznikli odstránením povrchových častí maarových sopiek a vypreparovaním ich prívodných kanálov z menej odolných hornín. Na neku je postavená Banskoštiavnická kalvária. Neky patria medzi štruktúrne formy vulkanického georeliéfu. Vznikli transformáciou maarov, nízkych, ale pomerne širokých sopečných kráterov s plochým dnom. Maary… pokračuj Príspevok Neky: Pasívne morfoštruktúry zobrazený najskôr Časopis Quark.
Na tvorbu oxidu uhličitého nepotrebujeme autá, továrne ani elektrárne. CO₂ totiž neustále produkuje aj naše vlastné telo a v celosvetovom meradle ide o miliardy ton ročne. Vedci teraz vypočítali, ako sa toto množstvo zmenilo a prečo ho nemožno porovnávať s emisiami z fosílnych palív.
Osteoporóza môže vzniknúť aj u detí, vraví Martin Kužma, endokrinológ, klinický osteológ a internista z Univerzitnej nemocnice Bratislava. „Pravdepodobne je to dané životným štýlom, ktorý je sedavejší. Deti majú menej pohybu na slnku ako v minulosti, takže majú menej vitamínu D. Konzumujú sprocesované potraviny, majú neadekvátne vyváženú stravu a často im chýba vápnik z mliečnych výrobkov,“ hovorí lekár. Osteoporóza je ochorenie kostí, […]
Grécke ministerstvo kultúry uviedlo, že v starovekom macedónskom meste Mieza (dnes na severe Grécka) bola objavená škola, v ktorej pred viac ako 2 300 rokmi vzdelával Aristoteles Alexandra Veľkého. Archeológovia odkryli stavebný komplex zahŕňajúci dve hodovné siene, športovú arénu, štadión, zastrešenú kolonádu a prednáškovú sálu… pokračuj Príspevok Škola Alexandra Veľkého zobrazený najskôr Časopis Quark.
Skrýva sa riešenie zamorenia Zeme plastami v orechu? Stredoškoláčka prišla s veľkým objavom
Nečakané riešenie problému s plastovým znečistením by sa mohlo ukrývať v obyčajnom kokose.
Zabúdanie detailov ako adaptácia? Neurovedci sa o hypotéze nezhodujú
S pribúdajúcim vekom mozog mení spôsob spracovania spomienok. Vedci z Arizony pripisujú väčší význam schopnosti využívať životné skúsenosti.
Zvnútra sa dotkol vlastného srdca. S bláznivým nápadom sa chválil v bare, za objav dostal Nobelovku
Prvú katetrizáciu srdca vykonal nemecký lekár Werner Forssmann.
India posilňuje vlastnú satelitnú navigáciu NavIC. Nový satelit čakajú orbitálne skúšky
Nový satelit doplní indický systém NavIC po tom, čo jeho družicovej zostave chýbala jedna družica potrebná na výpočet polohy. Do služby sa však zapojí až po dokončení manévrov a kontrol.
Kjótska nemocnica začala liečiť Parkinsonovu chorobu kmeňovými bunkami
Kjótska nemocnica začala transplantovať pacientom prípravok z kmeňových buniek od darcu. Vyrábajú sa technológiou iPS, ktorá dospelé bunky preprogramuje tak, aby sa mohli zmeniť na bunky produkujúce dopamín.
Extrémne dažde, ničivé záplavy aj rozsiahle suchá sprevádzali najsilnejšie udalosti El Niño v minulosti. Najnovšie pozorovania NASA naznačujú, že rok 2026 môže priniesť podobne intenzívny klimatický jav. Či sa zopakujú aj jeho následky, zatiaľ nie je jasné.
Finálne podujatie tohtoročnej série Zvedavé debaty – Ženy vo vede sa uskutoční 18. novembra 2026 o 18.00 h v Zážitkovom centre vedy Aurelium na Bojnickej ulici v Bratislave počas Týždňa vedy a techniky 2026. Predstaví štyri vedkyne z rôznych vedeckých oblastí, ktoré priblížia svoj výskum,… pokračuj Príspevok Zvedavé debaty vo finále: Týždeň vedy a techniky 2026 prinesie štyri príbehy od vesmíru po hlbiny oceánov zobrazený najskôr Časopis Quark.
Lorem Ipsum
Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipisicing elit, sed do eiusmod tempor incididunt ut labore et dolore magna aliqua. Ut enim ad minim veniam.
Dolor Sit Amet
Quis nostrud exercitation ullamco laboris nisi ut aliquip ex ea commodo consequat. Duis aute irure dolor in reprehenderit in voluptate velit esse.
Proident laborum
In culpa qui officia deserunt mollit anim id est laborum. incididunt ut labore et dolore magna aliqua. Ut enim ad minim veniam, quis nostrud exercitation ullamco.
Praesent consectetur
Integer vitae lectus accumsan, egestas dui eget, ullamcorper urn. In feugiat tortor at turpis rhoncus tincidunt. Duis sed porttitor ante, eget venenatis lectus.
Praesent consectetur
Integer vitae lectus accumsan, egestas dui eget, ullamcorper urn. In feugiat tortor at turpis rhoncus tincidunt. Duis sed porttitor ante, eget venenatis lectus.
Two-Fifth Column
Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Curabitur fermentum dui turpis.
Three-Fifth Column
Quisque ac magna eget est porta varius ut eget quam. Curabitur tincidunt gravida nisl.
Fusce accumsan, sem vitae tempus tempor, nulla lectus interdum felis, eget molestie urna mauris vel elit. Curabitur vel ipsum nulla.